INSIDE

Dokumentárna fotografia prešla od vzniku fotografie rôznorodým vizuálnym vývojom a hlavne vývojom jej chápania ako umenia. Fotografi sa v devätnástom storočí snažili v dokumentárnej fotografii o priamy sociálny kontext zvyčajne uchopený v témach ako detská práca, život detí na uliciach, život najchudobnejších vrstviev spoločnosti, sociálne problémy, sociálna nerovnosť a podobne. Až neskôr, v druhej polovici dvadsiateho storočia, príchodom Bressonovskej estetiky, sa autori snažili dokumentárnu fotografiu vnímať cez prizmu výtvarného umenia a jeho smerov. Dokument sa stáva rovnocenným výtvarnému umeniu na výstave s názvom Family of Man (Rodina človeka) v Múzeu moderného umenia v New Yorku. Túto putovnú výstavu videlo v priebehu ôsmich rokov rekordných 9 miliónov ľudí a svoje diela na nej vystavovalo niekoľko významných dokumentárnych fotografov. Od tohto momentu sa stáva sociálna fotografia populárnou, je vystavovaná v rôznych významných galériách po celom svete a publikovaná v autorských knihách. Tak ako sa v rýchlom slede menili vizuálne smery v umení, tak sa snažili fotografi pod ich vplyvom vnímať realitu cez hľadáčik svojich fotoaparátov. Dokument sa začína vrstviť do mnohých podôb. Od tradičného sociálno – spoločenského princípu cez subjektívny, osobnostne psychologicko – expresívny, až po konceptuálne východiská a rôzne inštalácie.

Projekt INSIDE chápeme ako prienik do vnútra fotografovaných s dlhodobým pochopením ich životných osudov a emotívnych nálad vyvolaných na ich ceste životom. Každý z nás sa snaží o obsiahnutie myšlienky a zároveň o prepojenie vlastnej mentálnej roviny vyvolanej rôznymi aspektami s konkrétnou témou. Dokumentárna fotografia má, ako som už spomínal, viacero vizuálnych polôh odvodených od prostredia v ktorom vznikala. Poznáme americkú, japonskú, severskú a európsku školu dokumentárnej fotografie. Každý z autorov sa prikláňa k jednej z týchto vizuálnych foriem so silným prienikom na vlastné výtvarné skúsenosti. Nemáme ambície polemizovať, práve naopak. Našou ambíciou je priamym vstupom divákom ukázať im skrytý svet. Nejde nám o intuitívne snímanie v danom okamihu, ale naopak o jasne stanovenú IDEU s dopredu zadefinovaným úmyslom. Tieto fotografie nikoho nekonfrontujú a už vôbec v nich netreba hľadať absurditu dneška. Osobný dokument je postavený na vzájomnom spoznávaní sa, dôvere a úcte. Fotografujeme len s plným vedomím súhlasu. Každý z nás sa v procese tvorby musí stať plnohodnotnou súčasťou dokumentovanej komunity. Našim cieľom nie je šokovať, ale pozastaviť uponáhľaný svet diváka a aktívne mu umocniť vnímanie nepoznaného sveta fotografovaných bytostí.

Matúš Zajac, kurátor