”Svet okolo mňa zrazu stratil svoju os. Akoby sa to zrazu rozpadlo do nezmyselných podôb a tvarov, akoby som prestal existovať, alebo čo by som nežil, rovnako ako kamera otriasa útržkami sveta plného mrazivého ticha….” 

Marek je moje dvojča a krátko po jeho dvadsiatich narodeninách prišiel do nášho rodinného života šok spolu so smútkom. Zazvonil poštár a priniesol dopis z Austrálie. To znenie, čo bolo na tom papieri a reakcie rodičov si pamätám dodnes a asi budem pamätať dokonca života, Marek si chcel vziať život a list bral ako rozlúčku s nami.

Po návrate na Slovensko Mareka čakalo peklo v našich nemocniciach. Elektrošoky ho zmenili na nepoznanie a návštevy tohto prostredia boli našou nočnou morou. Moja psychika sa otriasla v základoch a naštrbila všetky vzťahy. Zistil som, že ja a Marek sme až moc na seba napojení.

Symptómy schizofrénie /F20/ sa objavili pred viac ako 30 rokmi a Jeho choroba sa stala chronickou. Brat vystriedal niekoľko psychiatrických kliník, medicínu, elektro-šokové terapie. Pokúsil sa niekoľkokrát o samovraždu a až po dlhých rokoch sa mu stav stabilizoval, mohol sa vrátiť späť – domov.

V súčasnosti žije u našich rodičov. Stará sa o psa, akváriové rybičky a exotické vtáky. Keď sa cíti lepšie, prejavuje znaky zmyslu pre humor – smeje sa a dokonca plánuje. Keď sa cíti zle, trpí úzkosťou, stočený do klbka. Tie hlasy démonov sa učí korigovať, no niekedy sú silnejšie.

Marek bojuje za seba každý deň. Z minúty na minútu, z hodiny na hodinu, zo dňa na deň. Tento projekt je osobný a.je nielen o ňom a o mne, je aj o našich rodičoch. Je to osobná sonda do intímneho sveta rodiny bojujúcej s ťažkou chorobou. A verte schizofrénia v tejto podobe Vás dostane, aj keď sa bránite všemocnými silami.

Rodina sa musela naučiť žiť s démonmi a odriekať veľa osobných potešení. Rodičia sa stali jedinou oporou pre brata, ktorý sa inak ľudom vyhýba.

A Ja? Neviem, čo bude ďalej, a čo všetko ešte nafotografujem. Zatiaľ viem len jedno, že je to tá najzložitejšia fotografia, akú som kedy vo svojom živote vytvoril….