Tak ako urobiť festival a nezblázniť sa?

Na to stále nemám jednoznačnú odpoveď (smiech).

Preto som začala spisovať k tejto téme manuál, ktorý vytvorím spoločne s viacerými skúsenými ľuďmi, organizáciami z tejto oblasti. Budeme tu šíriť naše skúsenosti, dobrú prax, aby ostatní organizátori mali viac jasno a mohli sa lepšie pripraviť na niektoré veci.

Aj jednoduchá vec sa môže stať pre človeka ťažkou a tá ťažká zasa ľahkou. Všetko to závisí hlavne od zámeru, s ktorým človek danú vec tvorí, a ako na tejto ceste dokáže pracovať sám so sebou. Či ho prekážky odradia, alebo posunú.   

Prečo je RODINA hlavnou témou tohto ročníka?

Lebo ja sama mám 4 deti (smiech)? Čo tvorím, to žijem a poviem úprimne, že mám čo robiť, aby som to všetko ustála (smiech). 

Čo sa týka festivalu, máme v pláne, že sa každý ročník bude niesť istou témou,  ktorou chceme ľudí osloviť, inšpirovať, interagovať na aktuálne výzvy.   

Téma RODINA nám prišla minulý rok priamo na festivale ako vnuknutie od jedného muža, ktorého si veľmi vážim za jeho prácu a odvahu. Práve on mi pošepkal slovo RODINA ako ideu pre ďalší ročník a mne sa to hneď zdalo ako skvelý nápad. Veď  rodina je základ a stále sa máme čo učiť, aby tá naša rodina bola funkčná, zdravá, láskyplná.

V roku 2022 mal festival premiéru. Čím Ťa prekvapil?

Určite ma prekvapil jeho dosahom a zásahom.

Festival sme tvorili ako nadšenci, po nociach, s nulovým rozpočtom, v čase vojny, po pandémii a to všetko popri práci a 4 deťoch. Vnímam ako taký zázrak, že sa to vôbec podarilo a dodnes stretávam kade-tade ľudí, ktorí o festivale počuli, chceli prísť, alebo ho osobne poctili návštevou. Je to úžasné.. 

Na festival prišlo veľa návštevníkov napriek tomu, že skoro celý deň pršalo. Navštívila ho aj pani Starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová a župan Juraj Droba, ktorí si našli čas a prišli si nás pozrieť zblízka (smiech). Toto ma príjemne prekvapilo. 

A čo Ťa pri organizovaní festivalu najviac zaskočilo, zamrzelo?

Dve veci asi najviac.

Najviac to, že festival získal minimálnu finančnú podporu. Prevažnú časť festivalu sme financovali z nášho rodinného rozpočtu. 

Druhá vec, ktorá nás vyviedla z miery, že som na festival zaspala. Bola som už tak vyčerpaná, unavená, že som vôbec nepočula budík. Na festival som dorazila až o ôsmej iba hodinu pred začiatkom.

Našťastie všetko dopadlo dobre, náš tím bol na mieste v pohotovosti a všetko krásne zvládli, vyriešili. Tento rok budem mať pre istotu 2 budíky s hlasnejším budením (smiech).   

Veľa ľudí už festival pozná, ale je veľa aj tých, ktorí o ňom ešte nepočuli. Prezraď, prečo vznikol a čo je jeho poslaním? 

Festival vznikol spontánne, pretože mám veľmi rada ľudí a rada spájam ich svety i potenciál. Rada vytváram príležitosti, kde môžu ukázať svoj talent, príbeh, prácu, i dobro, ktorým zlepšujú náš svet. 

Do festivalu som od počiatku vkladala zámer, aby ľuďom priniesol zmysel, radosť i úžitok. 

Keďže som aj aktivistkou, musím ešte dodať, že do zámeru festivalu som vložila aj podporu verejného záujmu. Bola by som rada, aby sa bežní ľudia viac angažovali, zapájali sa do vecí verejných a viac sa starali, čo sa deje okolo nich, za  dverami ich domovov – na uliciach, verejnej správe, i v politike. To všetko tvorí náš život a vo veľkej miere ho aj ovplyvňuje.   

Čo boli ešte silné momenty na festivale? 

Na náš festival prišli umelci, remeselníci z celého Slovenska – niektorí cestovali celú noc a prešli viac ako 400 kilometrov. Napriek tomu celý deň žiarili a mali nielen úsmevy na tvári, ale aj ich rozdávali. Boli momenty, kedy aj mňa ako organizátora ich pozitívna nálada a radosť podržali (smiech). 

Priamo na festivale za mnou pristúpil jeden veľmi milý, asi 70-ročný pán – bývalý architekt – z Banskej Bystrice. Povedal mi, že pricestoval za nami vlakom, 3x zmokol, aj poblúdil po Bratislave a napriek tomu bol veľmi šťastný, že prišiel. Osobne mi poďakoval, že sme takéto tvorivé, priateľské stretnutie pre ľudí zorganizovali. Že tu také niečo veľmi chýba.

Zimomriavky sme mali aj pri Suverenovej (slovenský raper) piesni “Vďačnosť”, keď sa všetci – návštevníci i organizátori – spontánne chytili a dali do kruhu. Cítili sme pritom silný pocit vzájomnosti, blízkosti. Môj kolega Rado Rakovický na tento moment rád spomína a často o tom hovorí (smiech). 

Akých tvorcov, umelcov stretneme na festivale? 

Máme novinku. Tvorcovia HendiKupu už nebudú iba ako predávajúci. Keďže sme s nimi uzavreli partnerstvo, na festivale budú títo umelci so zdravotným znevýhodnením už nielen ako predajcovia, ale aj ako spoluorganizátori (smiech).

Vybrali sme približne 50 umelcov – remeselníkov, sochárov, fotografov, maliarov, šperkárov, ktorí predstavia návštevníkom svoje umenie, a akú krásu vedia tvoriť svojimi rukami i srdcom. Veľmi sa teším, že sa k nám pridávajú aj mladí ľudia, študenti, reflektujúci svojou tvorbou život i svet. Jedna študentka predstaví cez fotografie svoju intímnu rodinnú spoveď s názvom “Krehkosť duší”. Ďalší stredoškoláci ukážu ich kreativitu vo forme recyklovanej módy, foto projektu “Život na vidieku”, tanca, spevu či krátkeho animovaného filmu o matke, synovi a sile maličkostí.

Tému východovy, rodičovstva podporí hovoreným, láskavým slovom spisovateľ, cestovateľ Pavel Baričák i český pedagóg, lektor so špecializáciou na deti do 6 rokov, zaoberajúci sa aj psychológiou sebarozvoja a sebapoznania.

Pre divákov je pripravený aj veľmi špeciálny formát s názvom “Dvojča – návrat späť / F20” – ide o zdieľanie rodinného príbehu cez intímne obrazy fotografií Matúša Zajaca, ktorý sa nebojí hovoriť o citlivej téme, ako schizofrénia jeho dvojčaťa poprehadzovala rodinný život hore nohami. 

Čo sa bude ešte diať vo Vodárenskom múzeu a budú tu aj aktivity pre rodiny s deťmi?

Na festivale bude celkovo 7 zón, kde sa bude diať kopec zaujímavostí a kreácií.  

Pripravujeme okolo 40 tvorivých aktivít, besied, prezentácií, workshopov, tvorivých dielní. Budeme maľovať na tričká, plátna, budeme kreovať aj spoločné dielo v téme rodina. S keramikou nás bude učiť pracovať Soňa Zelisková – nevidomá umelkyňa, ktorá rukami nádherne formuje z hliny umelecké diela.   

Vítané sú deti, mládež, dospelí i zdravotne znevýhodnení. Dokonca tu bude aj improvizačné divadelné predstavenie v angličtine, a tak sú vítaní aj ľudia zo zahraničia. Každý si tu nájde to svoje (smiech). 

Chcela by si niečo popriať Festivalu ART OF SLOVAKIA?

Áno, určite (smiech). Tento rok sme nezískali ani jeden grant. Ja by som si veľmi priala, aby všetci kompetentní ľudia, čo ich schvaľujú, aby prišli na náš festival. Aby navnímali jeho hodnotu i prínos. Lebo oveľa viac je osobná skúsenosť, ako keď si človek prečíta informácie iba v pár riadkoch dokumentu.

Ale všetko sa deje pre niečo a nás to napriek všetkému neodradilo. Tesíme sa, že v priestore hlavného mesta môžeme tvoriť niečo dobré, podnetné a inšpirujúce. To nás posúvaženie vpred.